Špičky sú pre baletky rovnako dôležité, ako nohy. Nielen, že musia dokonale sedieť, ale chodidlo v nich musí vyzerať čo najlepšie. Svojím spôsobom sú ako oblečenie, ktoré má zvýrazniť klady a skryť nedostatky. Tie najsprávnejšie zvyknú baletky hľadať roky.
Veľkosť, tvar, tvrdosť
Myslieť si, že špičky sa vyberajú len na základe veľkosti by bolo veľkou chybou. Pri výbere tých správnych rozhoduje oveľa viac faktorov. Okrem vhodnej veľkosti, sa treba zamerať aj na ich tvar, šírku a tvrdosť. Dôležitý je aj tvar platformy na ktorej tanečnica stojí. Pri výbere nastáva nastáva problém v momente, ak má tanečnica napríklad väčší palec, alebo dlhší druhý prst na nohe. V takýchto prípadoch sa hľadá vhodný tvar špičky omnoho ťažšie.
Chodidlo sa mení neustále
Firmy, ktoré vyrábajú baletné špičky svoje procesy neustále zdokonaľujú. Firmy, ktoré šijú špičky pre konkrétne spoločnosti, a teda aj pre konkrétne tanečnice premeriavajú ich chodidlá každého pol roka. V Rusku majú takýto typ zmluvy s firmou Griško nielen divadlá, ale napríklad aj Akadémia klasického baletu Agripiny Vaganovej. V Londýne takétu služby ponúka napríklad spolčonost Freed London. Chodidlo sa neustále mení a vyvíja. Ak ste začali na veľkosti číslo 4, postupom času sa môžete dopracovať až k veľkosti 5,5. Veľkosť vašej bežnej obuvi ptirom môže byť stále rovnaká.
Súbory spotrebujú ročne aj 12 000 párov
Mnohé sólistky zničia dva páry špičiek len počas predstavenia Labutie jazero. Takmer každá tanečnica pracuje naraz s troma až štyrmi pármi, ktoré sa odlišujú tvrdosťou. Tá je závislá od repertoáru, keďže si rôzne tituly vyžadujú rôzne stupne ich tvrdosti. Zároveň je „požadovaná“ tvrdosť individuálnou záležitosťou. Niektoré tanečnice uprednostňujú špičky takej tvrdosti, ktorá by bola pre iné kolegyne neznesiteľná a naopak.
Kladivo, lepidlo, ihla a niť či rezačka na koberce
Tanečnice si prišívajú saténové stuhy, ale aj gumu, ktorá pomáha držať špičku na členku. Aby sa na špičkách dalo tancovať, musíte ich najprv „zničiť“. Pri väčšine špičiek je nevyhnutné, aby si ich tanečnica prispôsobila na svoje chodidlo.V záležitosti od tvrdosti špičiek si musia vedieť prispôsobiť aj tvrdosť klenbovej opory, rovnako ako samotnej „krabice na prsty“. Používa sa čokoľvek, čo pomôže – búchanie o zem, kladivo či lámanie.
Lepidlom tanečnice natrierajú špičky zvnútra, čím docielia opätovné stvrdnutie. Špičky teda vydržia o čosi dlhšie. Platformu si obšívajú kvôli lepšej stabilite a menšej šmykľavosti. Rezačkou na koberce si zase upravujú oporu klenby a niekedy aj samotné vnútro špičky.
Denne prejdú na špičkách kilometre
Na špičkách prejdú denne aj 12 kilometrov. Tento fakt odhalili odborníci z firmy Grishko počas výskumu, ktorý mal docieliť zvýšenie odolnosti ich výrobkov. Tanečnica váži v priemere okolo štyridsaťpäť kilogramov. Pri tanci en pointe však môže na jej priehlavky a prsty (s ohľadom na plochu platformy) pôsobiť tlak až stodvadsať kíl. Drobné fraktúry priehlavku, problémy s „achilovkami“ či zarastené nechty a zápaly nechtových lôžok sú nepríjemnou súčasťou tejto profesie. Kariéra tanečníka je krátka a každý jeden vedie neustály boj s časom. Problémy s nechtami dokážu tanečnicu „vyradiť“ na mesiac, drobné fraktúry či zápaly kostí v priehlavku aj na celú sezónu.
Z čoho sú špičky vyrobené
Vnútro špičky je v súčasnosti tvorené plátkami jutoviny trojuholníkového tvaru. Tie sú na seba lepené špeciálnou hmotou, ktorá u niektorých výrobcov obsahuje okrem lepidla aj stopové množstvo ílu či špeciálnu jemnú sadrovinu. Tieto látky napomáhajú konečnému zatvrdnutiu a vzniku tzv. „krabice na prsty“. Tú prekrývajú ďalšie vrstvy plátna. Saténová časť sa zdanlivo prikladá ako posledná. Kvôli „špinavosti práce“ sa však vyrába ako prvá. Na špičky sa následne prišije podrážka z brúsenej, či hladkej kože a orazí sa potrebnými rozpoznávacími znakmi a značkou výrobcu.
Väčšina kvalitných špičiek sa vyrába ručne
Špička musí byť schopná stáť rovno aj sama. Ak nestojí putuje rovno do koša. Vyrábať špičky je fyzicky náročné a zrejme aj preto nájdete vo fabrikách prevažne mužov. Jeden majster dokáže vyrobiť denne okolo dvadsať párov. Vytvorenie jedného páru trvá v ideálnom prípade menej ako hodinu. Tí najlepší majstri dokážu vyrobiť jeden pár za menej ako pol hodiny. Vedeli ste, že majstri sú platený od kusu? Nováčikovia sa proces výroby učia niekoľko rokov.
Tanec na špičkách – Since 1975
Prvá zmienka o tanci „na končekoch prstov“ pochádza z roku 1795. Charles Didelot vtedy vyvinul „lietajúci mechanizmus“, ktorý tanečnice nadvihol do vzduchu tak, že sa na malú chvíľu dotýkali zeme len končekmi prstov. Cieľom mechanizmu nebol tanec „na špičkách“, ale pomoc tanečníkom pri partnerskej práci, keďže začali zdvíhať tanečnice vyššie než bola úroveň ramien.
Na špičky si treba počkať
Hoci na špičkách často vidíme už päť ročné dievčatá, tento postup nie je správny. Baletní pedagógovia sa zhodujú, že s tancom en pointe by sa nemalo začínať pred desiatym až dvanástym rokom života. K tomuto názoru sa prikláňajú aj ortopédi. Obe skupiny sa zhodujú na tom, že detské chodidlo sa v tomto veku stále vyvíja a tanec na špičkách môže viesť k jeho trvalým poškodeniam. Práve tie môžu v budúcnosti negatívne ovplyvniť, až zničiť profesionálnu kariéru.