Klaudia Görözdös: „K šťastnému životu nám stačí pokora nielen voči ostatným, ale aj sebe.“
Klaudia Görözdös pôsobí v Balete SND od roku 2016 a od roku 2017 je demi-sólistkou. Za krátky čas stihla stvárniť hlavnú postavu a stala sa často obsadzovanou tanečnicou. Vidieť ju môžete nielen v klasickom, ale aj v modernom repertoári. Jej bývalý kolega z Baletu SND sa o nej vyjadril ako o najlepšej interprétke moderného tanca v súbore. V septembri začala študovať magisterský stupeň didaktiky klasického tanca na VŠMU.
Aj tanečník potrebuje vzdelanie
Rodená Bratislavčanka študovala osem rokov u pani Bederovej na Tanečnom Konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave. Na toto obdobie má tie najlepšie spomienky. „S pani Bederovou som mala veľké šťastie, pretože je výbornou pedagogičkou. Po ôsmich rokoch s ňou som bola prekvapená, že v zahraničí som mala každý rok iného pedagóga.“ Klaudia sa po absolutóriu vybrala študovať do zahraničia na Palucca Hochschule für Tanz v Drážďanoch, ktorá sa primárne zameriava na súčasný tanec.
„Celé sa to udialo veľmi rýchlo. Mala som v tom čase nastúpiť do Baletu k Máriovi Radačovskému, ale napokon som sa rozhodla využiť príležitosť študovať v zahraničí a bola to skvelá skúsenosť, ktorú každému odporúčam.“
Vyjadrila sa, že práve súčasný tanec bol na začiatku jej achilovou pätou, čo jej bolo vyčítané aj Aaronom Watkinom na konkurze do Semperoper. Povedal, že je ešte veľmi mladá a potrebuje sa zlepšiť najmä v súčasnom tanci. Bol to on, kto jej poradil pokračovať v štúdiu na Palucca Hochschule a zrejme správne, nakoľko po absolvovaní školy pôsobila dva roky v Zürich Junior Ballet a ďalší rok tancovala v Kráľovskom balete v Antverpách. V súčasnosti patrí k najskúsenejším modernistkám v súbore, o čom svedčí aj titulná postava v balete Natálie Horečnej Romeo a Júlia – Tak ako včera….
Opäť derie lavicu
Klaudia sa tento rok rozhodla v štúdiu pokračovať na VŠMU, kde študuje didaktiku klasického tanca na magisterskom stupni. Už o dva roky si bude môcť písať pred meno titul Mgr.Art.
„Vzdelanie je podľa môjho názoru nevyhnutnosť, pretože tanec nie je kariéra, ktorú môžete robiť do šesťdesiatky. Treba myslieť dopredu a pripravovať sa na koniec kariéry. Ten môže prísť kedykoľvek. Vďaka tomu, že som sa rozhodla študovať, mám pocit, že sa mi znova „otvára hlava“. Zatiaľ som vo fáze, že o všetkom, čo sa dozviem, chcem vedieť viac a veľmi ma to baví.“
Do budúcnosti nevylučuje ani iný smer pôsobenia. Ak by netancovala bola by zrejme lekárkou. Klaudia sa zaujíma aj o prírodnú kozmetiku a výživové doplnky na prírodnej báze, ktoré podporujú imunitu. Tanečníci si zdravie musia strážiť, pretože každá choroba sa podpíše na výkone.
Uväznená v divadle
Pre návrat domov sa rozhodla pod vplyvom viacerých udalostí. V Antverpách zažila teroristický útok, ktorý ochromil celé mesto. Keď sa odohral, bola (našťastie) na generálke v divadle. Po teroristickom útoku platil zákaz vychádzania a tanečníci zostali dlhé hodiny uväznení v divadle.
„Bol to veľmi nepríjemný zážitok a vtedy som si povedala, že stačilo a pôjdem domov. Samozrejme, že som sa tak rozhodla nielen kvôli sebe, ale aj rodine, ktorá sa o mňa veľmi bála. Spomínam si, ako ma mama prosila, aby som sa vrátila.“
Klaudia je typom človeka, pre ktorého je rodina na prvom mieste. I keď pôsobila v zahraničí vracala sa domov vždy, keď sa naskytla možnosť. V zahraničí človeku chýbajú nielen blízki ľudia, ale napríklad aj samozrejmosť, ktorú si bežne neuvedomujeme – materinský jazyk.
„Rodina je pre mňa najdôležitejšia. Sú to moji najbližší ľudia. Chcela som sa vrátiť domov, ale neskôr. Presvedčilo ma napokon to, že v zahraničí prestalo byť bezpečne. Dostala som sa do fázy, že pre mňa bolo dôležitejšie vrátiť sa domov a byť s rodinou.“
Júlia, Júlia…
Hneď po návrate domov podala skvelý výkon v predstavení Faustovo prekliatie – koprodukcii Baletu a Opery SND – po boku Glena Lambrechta a v choreografii Igora Holováča. Zakrátko si zatancovala sedliacke pas de deux v prvom dejstve baletu Giselle a stvárnila Júliu v najnovšej verzii Prokofievovho baletu od choreografky Natálie Horečnej. Postava Júlie bola pre Klaudiu náročná najmä z hereckej stránky. Choreografia je zameraná na emócie, ktoré pre ňu bolo spočiatku náročné precítiť.
„Najnáročnejšie pre mňa boli dramatické momenty, ktorých bolo v balete neúrekom. Krik, plač, zúfalstvo, hystéria, to všetko Júliu sužuje. Tieto stavy sú pre mňa ako človeka vzdialené, ich stelesnenie je tak najväčšou výzvou. Na druhej strane som po prvý raz zažila ten pocit, keď ste na scéne, nesústredíte sa na kroky, ale naplno prežívate nielen život svojej postavy, ale aj vzťahy. Som rada, že som tento pocit mohla zažiť.“
Voľného času nemá nazvyš
Profesionálny tanečník je v práci aj cez víkendy, či sviatky. Voľno má zväčša len v pondelok. Popri právi v Balete SND a štúdiu Klaudii veľa voľného času nezostáva. Čo robí, keď netancuje?
„Voľno trávim najčastejšie s priateľmi a rodinou. Párty a večierky ma veľmi nebavia a radšej si posedím pri pohári vína s ľuďmi, s ktorými si mám čo povedať. Väčšina mojich voľnočasových aktivít je spojená s kultúrou a momentálne sa chystám na výstavu do SNG, tak dúfam, že mi nič neskríži plány.“
V zahraničí sa predstavila v dielach významných choreografov a v baletoch, akými sú napríklad Spiaca krásavica od Marcie Haydée, Fall od Sidi Larbi Cherkaoui, Four Schumann Pieces v choreografii Hansa Van Manena, Zelený stôl od Kurta Jossa, Don Quijote od Alexeia Fadeecheva, Onegin od Johna Cranka, Spiaca krásavica od Matsa Eka, Labutie jazero od Heinza Spoerliho, Šesť tancov od Jiřího Kyliána, Serenáda od Georgea Balanchina, Bajadéra od Cynthie Harveyovej, Romeo a Júlia, Leonce a Lena a Solitude v choreografii Christiana Spucka, Symphonie in Red od Avatara Ayusa.