Misty Copeland už niekoľko rokov búra predsudky a bariéry v tanečnom umení. Raven Wilkinson – mentorka Misty Copeland sa v 50. rokoch minulého storočia taktiež snažila o prelomenie stereotypov. Dlhé roky bol balet len záležitosťou bielych a hoci sa od toho času veľa zmenilo, najmä na poli občianskych práv, na svetové pódiá preráža rasová rovnosť len pomaly.
Wilkinsonovej vášeň pre balet začala v období baletu Russe de Monte Carlo. Bola prvou afro-americkou tanečnicou, ktorá s týmto veľkým zájazdovým súborom tancovala sólo vo valčíku z Fokinových Sylfíd.
Skutočný príbeh
Príbeh Raven Wilkinson spísala Leda Schubert a ilustroval ho Theodor Taylor III. Bol publikovaný vo februári minulého roka počas mesiaca čiernej histórie. Príbeh afroamerickej tanečnice nebol vždy rozprávkou.
Raven Wilkinson, má v súčasnosti 82 rokov, riskovala zatknutie a život počas zájazdu so súborom Ballets Russes de Monte Carlo. Súbor v tom období absolvoval turné po juhu USA. Práve na juhu Spojených štátov bolo neprijateľné aby na jednej scéne spolu vystupovali bieli a čierni tanečníci. „Napriek tomu, že okolnosti sa odvtedy zmenili, je pre tanečníkov dôležité aby mali prehľad o tom, čo sa dialo v minulosti. Sága toho, čím prešla, je pre dnešných tanečníkov stále dôležitá“ vyjadrila sa Misty Copeland pre denník Time.
Rodáčka z New Yorku – Raven Wilkinson vyrastala v období, kedy bol rasizmus každodennou realitou. Práve vďaka jej pôsobeniu v európskom súbore, sa jej podarilo splniť sen. Napriek tomu bola svedkom všadeprítomnej a verejnej podpory Ku Klux Klanu.
Horiace kríže
„Vyzeralo to, že sneží, ale boli to členovia KKK, ktorí obkľúčili náš hotel. Dozvedeli sa, že v predstavení má vystupovať neger. „ Spomínala Wilkinson. Manažér hotela jej odporučil aby zostala vo svojej izbe, zamkla sa a nikoho nevpustila dovnútra. Za oknom zbadala horiaci kríž a ľutovala, že pri sebe nemá ostatných tanečníkov zo spoločnosti. „Keby mali len tušenie o nebezpečenstve okamžite by ma varovali vo Francúzštine alebo Španielčine.“ Spomínala. Súbor musela pre blaho a bezpečnosť všetkých opustiť. Tento zážitok a protestné listy ju presvedčili a rozhodla sa presťahovať do Európy, kde bol pre ňu život aj tanečná kariéra jednoduchšia. Až do roku 1954 pôsobila v Dutch National Ballet. Neskôr sa vrátila do USA a bola členkou New York City Opera až do svojich päťdesiatich rokov. V súčasnosti žije Wilkinson len pár krokov od Lincolnovho Centra – domova amerického baletu. Hoci už netancuje, venuje sa mladým talentom – aj skvelej Misty Copeland.
Keď sa Copeland spýtali ako vníma zmeny na poli baletu, povedala: „Veľa vecí sa nezmenilo. V súčasnosti nám nehrozí, že by sme museli zo súboru odísť kvôli bezpečnosti, to nie. Ale ja a veľa ďalších afro-amerických tanečníkov máme tie isté skúsenosti. Nikto sa nám nehanbí povedať aby sme si pleť zatreli na svetlejší odtieň, pretože nebudeme ladiť so zvyškom súboru. Je enormné množstvo tanečníkov, ktorí majú oveľa horšie skúsenosti než ja. Dôvod prečo sa balet mení, je ten, že sa začal meniť svet zvonka. Musí sa prispôsobiť, ale je to ešte dlhá cesta.“
Článok v anglickom jazyku si môžete pozrieť tu.