Prečo je Romeo a Júlia jedným z najčastejšie uvádzaných baletných titulov? Prečo sa drží v tesnom závese za ortodoxnou klasikou a titulmi ako Labutie jazero, Luskáčik, Spiaca krásavica či Giselle? Prinášame vám päť choreografov a ich verzie, o ktorých musíte vedieť!
Shakespearovu drámu pozná (azda) každý žiak základnej školy. S baletom to však bude asi horšie. Pritom práve tento Prokofievov balet patrí ku kultovým dielam dvadsiateho storočia. Pravda je taká, že len ťažko nájdete choreografa, ktorý by netúžil po svojej verzii tohto nesmrteľného príbehu.
Písal sa rok 1935, keď začal Sergej Prokofiev pracovať na svojom balete, ktorý si objednalo vedenie Kirovovho divadla v Petrohrade (dnes Mariinské divadlo). Bohužiaľ, v tom istom období premiéroval svoju operu Lady Macbeth M-cenského okresu Dmitrij Šostakovič. V denníku Pravda vyšiel článok Chaos namiesto hudby, ktorý vznikol pod patronátom samotného Stalina. Kirovovo divadlo balet zo strachu odmietlo a divadlo v Moskve síce začalo titul skúšať, ale Prokofievovu hudbu označili za netanečnú. Titul bol odmietnutý po druhý raz.
Začiatok dejín baletu Romeo a Júlia
Po odmietnutí vo svojom rodisku sa Prokofiev rozhodol osloviť divadlá v Československu, vo Francúzsku a v Anglicku s prosbou o uvedenie diela. Jedno divadlo a jeden riaditeľ súboru mu odpovedali. Bol ním riaditeľ Národného divadla v Brne Ivo Váňa Psota. Bývalý člen Ruského baletu Sergeja Ďagileva prejavil o dielo veľký záujem a takmer okamžite ho prijal. Ivo Váňa Psota vytvoril choreografiu, titul so súborom naštudoval a stvárnil postavu Romea. Prvé uvedenie baletu Romeo a Júlia sa konalo 30. decembra 1938.
V úlohe Júlie sa predstavila výborná balerína Zora Šemberová, ktorá sa vo svojom odbore stala legendou. Prvým predstaviteľom Mercutia bol sólista a človek, ktorý sa výrazne zaslúžil o emancipáciu baletného žánru v Česku – Jozef Sokol.
Balet Romeo a Júlia ako príbeh lásky? Začal to choreograf John Cranko
Johna Cranka netreba tanečnému svetu predstavovať a s čistým svedomím ho môžeme označiť za tvorcu najznámejšej verzie Romea a Júlie v Európe. Cranko je choreograf, ktorý položil základy estetiky, s akou sa k titulu pristupovalo neskôr. Majster celovečerných titulov a tvorca nezabudnuteľného Eugena Onegina naštudoval aj Prokofievovho Romea a Júliu. Kedy a s kým? So Stuttgard Ballet v roku 1962. Jeho vyobrazenie Shakespearovho príbehu bolo natoľko úspešné, že sa stalo „kultovým“ a neskôr ho v tej istej verzii uviedol americký Joffrey Ballet v sezóne 1984/85. Obe premiéry tancovala svetoznáma Marcia Haydeé. Cranko pristúpil k dramatickej predlohe s nesmiernou úctou a jeho verzia baletu je ako text vyjadrený v pohybe. V priloženom videu si môžete pozrieť legendárnu balkónovú scénu:
Neha … Romantika… Krása – verzia Sira Kennetha Macmillana
Verzia sira Kennetha MacMillana je považovaná za kultúrne dedičstvo baletného súboru Royal Opera House a od momentu svojho vzniku je stálou súčasťou ich repertoáru. Choreografa Kráľovského baletu v Londýne inšpiroval večer, keď videl balet Romeo a Júlia vo verzii Johna Cranka natoľko, že sa rozhodol vytvoriť vlastnú verziu baletu – lyrickú, romantickú, nadčasovú. I keď v choreografii sira Kennetha MacMillana cítiť inšpiráciu verziou Johna Cranka, predsa len sa v zásadných bodoch výrazne odlišujú. Kevin O´Hare, riaditeľ Royal Ballet, sa vyjadril, že vo verzii sira Kennetha MacMillana dochádza k hlbokému vzťahu Shakespearovho textu, Prokofievovej hudby a MacMillanovho emocionálneho vyjadrenia pomocou choreografie.
Temnota na javisku a neopakovateľný zážitok: „Parížsky“ Romeo a Júlia od Rudaolfa Nureyeva
Nurejevov prístup je extrémne realistický a v tomto ohľade veľmi odlišný najmä atmosférou diela. Rudolf Nurejev vytvoril choreografiu svojej verzie baletu Romeo a Júlia ako syntézu viacerých choreografických inšpirácií. Jeho verzia v sebe nesie trošku z prístupu sira Kennetha MacMillana, ale aj ruského choreografa Leonida Lavrovského. Je predovšetkým o vyhrotených emóciách. Júlia nie je nežný kvietok, ale rebelka, ktorá sa pred očami diváka mení, a to najmä po smrti Tybalta, ktorú Prokofiev posunul ďaleko za hranice dramatickej predlohy:
Choreograf John Neumeier a jeho špecifický zmysel pre humor
Verzia Shakespearovej drámy od amerického choreografa Johna Neumeiera je najodlišnejšia spomedzi všetkých. Neumeier najvýraznejšie ovplyvnil Hamburský balet a dlhý čas bol ich hlavným choreografom. Romeo a Júlia vo verzii Johna Neumeiera je ťažko porovnateľná s jeho choreografickými predchodcami. Prečo je to tak?
Najmä vďaka špecifickému zmyslu pre humor, ktorý má v Neumeierových choreografiách svoje stále miesto, rovnako ako dravosť a odvaha. Ako dôkaz prikladáme scénu Júlie s priateľkami a dojkou pred plesom u Kapuletovcov: