Peter Dedinský bol členom Baletu SND jedenásť rokov. Sólistom od roku 2010. Mohli ste ho vidieť vo viacerých tituloch, či už v postave Birbanta z baletu Korzár, alebo v balete Slovenské tance – Životy svetiel, kde stvárňuje Janka, hlavnú mužskú postavu. Výnimočne pútavo stvárnil aj zlú vílu Karabušu v balete Spiaca krásavica či Dmitrija v balete Za hranicami hriechu.
Peter, ako si sa dostal k tancu a koľko rokov sa mu venuješ?
Bolo to vďaka súboru Oravanček. Tancu sa venujem už devätnásť rokov. Dlhší čas ako žijem. (smiech)
Ako najradšej tráviš voľný čas?
S rodinou. Manželka Veronika a dcéra Ema sú pre mňa najdôležitejšie. Každú voľnú chvíľu sa snažím tráviť s nimi. Otvorili sme si tanečnú školu, ja ešte pôsobím aj ako choreograf. Ver mi, že toho voľného času nie je nazvyš.
Pochádzaš z Oravy. O Oravčanoch je známe, že sú manuálne zruční. Platí to aj v tvojom prípade?
Určite áno. Ja som skôr technický typ. Vyrastal som v dome a každý, kto má podobnú skúsenosť, mi dá za pravdu, že na dome je vždy veľa práce. Či už v záhrade… Včera som si napríklad nasadil reďkovky. (smiech) Dnes mám po práci v pláne brúsiť hliníkové disky. Som rád, že je veľa vecí, ktoré si dokážem porobiť sám. Minule som si pred predstavením dal takú zvláštnu rozcvičku – prehadzoval som štrk. (smiech)
Ako si niekto z Oravy zvykne na Bratislavu?
Do Bratislavy prišiel ako veľmi mladý. Tu som prežil väčšinu života a mám Bratislavu veľmi rád. Považujem ju za svoj domov.
Prečo si dal prednosť Slovenskému Grobu?
Z jednoduchej príčiny. Peniaze, čo si tu v Bratislave pýtajú za byty a pozemky, sú nehorázne. Grob bol pre mňa kompromisom – je to Bratislava a zároveň mi to umožňuje život, aký mám rád a na aký som bol z domu zvyknutý.
Nie si teda typom na panelákový život?
Určite nie! Istý čas som žil v paneláku, ale nikdy som si naň nezvykol. V tomto asi ostanem navždy chlapcom z Oravy! (smiech)
Vedel by si predstaviť balet Romeo a Júlia – Tak ako včera…?
O príbehu nie je nutné rozprávať, keďže Shakespearova dráma je dostatočne známa. Balet môže byť zaujímavý v tom, že z neho cítiť silnú osobnú výpoveď choreografky a naše nielen tanečné, ale aj herecké výkony. Natália Horečná si dáva veľmi záležať na celkovom znení diela.
Viem, že toto je obligátna otázka, ale nedá mi ju nepoložiť: „Bol Romeo tvojou vysnívanou postavou?“
Musím povedať, že nie. Mne je aj naturelom omnoho bližší Mercutio alebo Tybalt než Romeo. Obe postavy sú z môjho pohľadu dynamickejšie, zaujímavejšie. Romeo je taký romantický „snílek“. Zrejme aj preto je pre mňa Romeo do určitej miery výzvou.
Pre mňa si nikdy nebol interpretom, ktorý by mal problémy s herectvom na javisku. Vedel by si povedať, čo je tvojou hereckou inšpiráciou?
Snažím sa čerpať zo života. To je ako ten môj vtip, ktorý rád hovorím, že ja o živote nepotrebujem čítať, ja sa ho snažím žiť. (smiech) Samozrejme, že aj ja mám svoje nedostatky. Napríklad klasický repertoár sa mi ani tanečne ani herecky nerobil ľahko. Nedávno som mal premiéru ako Birbanto v balete Korzár a pán Fečo s pánom Medvedevom ma museli trocha potiahnuť do väčšej extrovertnosti. Je mi bližšie skôr filmové herectvo, ktoré je minimalistickejšie. Nikto nie je dokonalý a každý má svoje plusy a mínusy.
Otvoril si si tanečnú školu a snažíš sa presadiť aj ako choreograf. Myslíš si, že povedomie o tanci sa zlepšilo?
To je pravda a práce mám veľa. Pokúšam sa presadiť aj v tejto oblasti. V prvom rade chcem prezentovať tanečné umenie. Spoločenský tanec je vďaka šou ako Let’s Dance na tom momentálne lepšie. Klasický tanec stále pokrivkáva. Opera a balet nie sú také populárne ako činohra. Tým nechcem povedať, že si to kolegovia z činohry nezaslúžia, práve naopak! Mrzí ma však, že hudobno-dramatické žánre nie sú atraktívne ani pre televíziu. Neviem posúdiť, či by to nezaujímalo divákov. Ak by to niektorá televízia bola ochotná skúsiť – tiahnuť s nami jednu sezónu a dávať prenosy z našich predstavení –, možno by nás sledovanosť prekvapila. Možno nie.
V kinách sa však baletným inscenáciám zo zahraničia darí.
Áno, ale závisí to od titulu. Ľudia sa nechcú ísť do divadla trápiť. Život je ťažký dosť a podľa mňa si chcú ísť do divadla predovšetkým oddýchnuť. Balet Korzár je toho príkladom. Je to gýč v najlepšom zmysle slova a ľudí to predstavenie baví! Balet Nižinskij je temný, ale je urobený výborne. Možno, keby médiá nezásobovali vysielania rýchlo kvasenými celebritami, tak aj my by sme sa dočkali toho skutočného uznania. Naozaj nechcem porovnávať prácu divadelníkov – či už nás tanečníkov, operných spevákov, alebo hercov – s prácou moderátorov a účastníkov reality show. Podľa mňa tam nie je čo porovnávať! Umelci sú neadekvátne ohodnotení finančne, to, že sa im nedostáva pozornosti zo strany napríklad komerčnejších médií, je len čerešnička na torte.
Peter Dedinský (*13. septembera 1987 Trstená) vyštudoval klasický tanec na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave pod vedením Mikuláša Vojtka a Bachrama Juldaševa v roku 2006. Počas štúdia sa zúčastnil tanečnej stáže Ballet master classes v Prahe, ktorú organizuje primabalerína Dária Klimentová (2004, 2005). Od roku 2006 bol členom a od roku 2010 sólistom Baletu Slovenského národného divadla. Pravidelne účinkoval v klasických baletoch Labutie jazero, Spiaca krásavica, Luskáčik a Bajadéra. Svoj talent predviedol najmä v baletoch súčasných choreografov Nacha Duata, Mária Radačovského, Lukáša Timuláka, Igora Holováča, Jiřího Kyliána a Paula Lightfoota. Svoj herecký talent predviedol naplno ako zlá Víla Carabose v balete Vladimira Malkhova Spiaca krásavica.
S Baletom Slovenského národného divadla vystupoval na javiskách v Kanade, Maďarsku, Českej republike, Rakúsku a Francúzsku.
V roku 2008 za svoj výkon v predstavení Ky – Time získal cenu Literárneho fondu. O rok neskôr získal rovnakú cenu za predstavenie Everest.