Orazio Di Bella bol sólistom a nezabudnuteľným interpretom Baletu SND. Výrazne sa zapísal každou postavou, ktorú stvárnil. Rozhovor vznikol, krátko pred jeho odchodom do baletného súboru Staatsoper Hannover v roku 2015. V Balete SND v tom období pôsobil necelé štyri roky. To ako sa mu vodí, môžete sledovať aj na jeho instagrame.
Ako dlho si bol na Slovensku?
Takmer štyri roky.
Prečo Bratislava?
Vlastne to bolo šťastie. Neplánoval som prísť sem. Bol som v poslednom ročníku na škole a potreboval som začať plánovať konkurzy, aby som získal angažmá. Pár konkurzov mi nevyšlo, nebolo ich veľa, ale predsa… akosi sa nevydarili. Do Bratislavy som prišiel, lebo som počul o novom súbore Balet Bratislava a mal som pocit, že by to mohla byť moja posledná príležitosť získať miesto. Tak som prišiel a jedna moja kamarátka, ktorá už bola členkou baletu Slovenského národného divadla ma zavolala, aby som prišiel na tréning… a akosi mi bola ponúknutá zmluva a hneď som začal na pozícii demi sólistu. Bol som naozaj veľmi šťastný.
Ako to nakoniec dopadlo s Baletom Bratislava?
Mário Radačovský mi nakoniec tiež ponúkol zmluvu, ale samozrejme, že som si vybral národné divadlo. Po prvé, zmluva bola oveľa lepšia a po druhé som vedel, že budem tancovať balet.
Veľmi skoro si sa stal sólistom, pravda?
Áno, na pozíciu sólistu som nastúpil po dvoch mesiacoch v súbore.
Máš úžasnú techniku. Je to preto, že si nižší typ tanečníka, musíš na sebe pracovať tvrdšie? Myslím tým, ak chceš byť naozaj na vysokej profesionálnej úrovni?
Určitým spôsobom je to pravda, pretože, keď si nižšieho vzrastu, tak musíš stále pracovať na tom aby si pôsobila, že si vyššia. Aby aj tvoje pohyby pôsobili, že sú väčšie. Keď si vysoký typ tanečníka, tak ťa to nestojí toľko námahy, lebo už toto všetko vlastne máš. Ale zároveň mám pocit, že veľa ľudí vraví, že malí tanečníci sú technicky lepší, pretože je to pre nich pohodlnejšie. Ich centrum tela nie je tak ďaleko a je pre nich jednoduchšie s ním pracovať. Neviem… myslím, že vysokí tanečníci sa na svoju výšku vyhovárajú. Nechcem nikoho obviňovať, alebo niečo také, ale… (smiech)
Myslíš, že kvôli tvojmu vzrastu bolo pre teba ťažšie získať kontrakt?
Áno, myslím, že bolo. Keď si nízky tanečník, tak máš skutočne problém s uplatnením v budúcnosti, pretože teraz je trend niekde uplne inde. Ak chceš dostať prácu, nie je to až také jednoduché. Na konkurze sa na teba zväčša šéf súboru ani nepozrie – aj keď si fantastický. Teraz sa skôr zameriavajú na estetiku súboru ako celku. Takže, ak nie si dostatočne vysoký, alebo nemáš dosť dlhé nohy, máš smolu – odpoveď je nie.
V tomto prípade si mal asi naozaj šťastie, pretože ani dievčatá v balete SND nie sú veľmi vysoké.
To je pravda. Skutočne som bol v správny čas na správnom mieste. Veľa tanečníkov opustilo súbor baletu SND a išli tancovať do Radačovského Baletu Bratislava, takže divadlo hľadalo celkom slušný počet tanečníkov, aj sólistov.
Tvoja obľúbená postava je Mercutio z Romea a Júlie, mám pravdu?
Áno, jedna z nich. Táto postava si vyžaduje veľa hereckej práce, ale zo mňa vychádza táto postava tak akosi prirodzene. Ja totiž som ako Mercutio v súkromnom živote, takže keď tancujem Mercutia, som to vlastne ja. Mám veľmi rád aj part Rómea, ale ten už pre mňa tak prirodzený nie je. Na Rómeovi som sa celkom nadrel. Veľkým problémom bol aj fakt, že som sa obe úlohy učil naraz a tieto postavy majú úplne odlišné charaktery. Predstav si, že ráno skúšaš Mercutia, poobede Romea, ktorý vyžaduje niečo úplne iné ako Mercutio ráno, takže na konci skúšobného procesu som už začal mať trochu problémy s vlastnou identitou. (Smiech)
To znie skôr ako herecký život.
No v tejto rovine určite. Ale teraz môžem čestne prehlásiť, že o čo dlhšie robím Rómea, o to pozitívnejší vzťah k nemu prechovávam a naozaj už si to užívam. Ale Mercutio bude vždy mojou súčasťou.
Aká je tvoja vysnívaná úloha?
Vlastne neviem… Milujem celý klasický repertoár ale samozrejme, že nemôžem, kvôli svojej výške, tancovať všetko čo by som chcel. Samozrejme, že každý z nás sníva… ale zároveň musíme byť realisti. No ale určite milujem part Siegfrieda z Labutieho jazera, Albrechta z Giselle… Vieš, ako to je, každý z nás je blázon do tých veľkých úloh. Ale momentálne nie je nič, čo by som si špeciálne prial… možno tancovať viac súčasných baletov. V súčasnosti som veľmi spokojný s tým, čo môžem tancovať teraz. A som veľmi vďačný za každú príležitosť, ktorú som v divadle dostal. Jednou takou bolo i tancovať Jamesa v La Sylphide. To je ďalšia postava, ktorú som si veľmi užíval a veľmi rád som ju tancoval a pritom je to jedna z tých veľmi, veľmi ťažkých úloh. Druhé dejstvo je úplný zabiják, ale úloha ako taká je nádherna.
Tento titul si tancoval s Barborou Kubátovou.
Áno, väčšinou bola mojou tanečnou partnerkou Barbora, pretože v tom čase, bola jednou z najnižších sólistiek. Výborne sa ku mne výškovo hodila, takže sme väčšinou tancovali spolu. Veľa som sa toho o nej dozvedel a spoznal som jej štýl tanca. Byť jej tanečným partnerom bolo pre mňa veľkým potešením a vždy som si to užíval.
Čo je podľa teba pre tanečníka najdôležitejšie?
Rozumieť svojmu telu. Musíš mať niečo v hlave a premýšlať, keď tancuješ. Nič nie je nemožné, keď skutočne poznáš a rozumieš svojmu telu a vnímaš ho ako svoj nástroj. Nepovažovať tancovanie, alebo každodenné pohyby za rutinu. Väčšina tanečníkov na toto zabúda. Pravdou však zostáva, že keď nebudeš rozumieť svojmu telu ty, nebude mu rozumieť nikto.
Tancuješ aj Aliho v Korzárovi. Máš rád túto postavu?
Ak mám byť úprimný, tak nie, nemám. Nemám rád túto postavu. Vlastne, nenávidím ju.
Prečo?
Keď si mladý, variácia Aliho je jednou z variácií, ktoré najviac predvádzaš na súťažiach. Takže som túto variáciu robil veľa krát už na škole a reálne tá postava je úplne o ničom. Akože kto je Ali? Nikto.
Koho by si si rád zatancoval v tomto titule?
Určite Birbanta! Je oveľa zaujímavejší! Je temnejší, drzý, je dosť zákerný. Cítil by som sa oveľa viac ako ja v postave Birbanta.
Tancoval si aj postavu Zlatého bôžika z Bajadéry. Aký to je pocit?
To je ďalšia z tých veľmi náročných variácií. Čo ju robí ešte ťažšou je ten zlatý krém, ktorým máš potreté kompletne celé telo. Tým pádom si nemôžeš nič obliecť a tak sa len pokúšaš zostať v teple, aby si dokázal predviesť na javisku celý ten brutálny „cirkus“. Niekedy sa to darí a niekedy proste nie. (Smiech)
A čo tvoja úloha v Luskáčikovi?
Áno, tancoval som Princa na minuloročnej premiére. Tento part naozaj milujem, aj keď je to dosť iritujúce, pretože sa stále tancujú dvojáky a potom sa to ešte skúša, keď je voľno, takže cez tie sviatky je to naozaj otravné, ale túto úlohu mám naozaj veľmi rád.
Máš plány do budúcnosti?
Ja sa snažím si veci veľmi neplánovať, ale keď si tanečníkom a chceš sa vyvíjať aj profesionálne aj profesne, tak musíš byť v pohybe, aby si sa dostal k novým výzvam a možnostiam. Uvidíme, čo mi budúcnosť nachystá.
Boli konkrétne problémy, ktoré ťa prinútili zvažovať zmenu súboru?
Prvým problémom je fakt, že sme tí s najnižším budgetom. Následne je veľmi ťažké adekvátne pripraviť premiéry a s tým súvisiace veci. Samozrejme nie sme ani dosť dobre zaplatení. My sme tí, o ktorých sa nikto nestará. To je ďalší z problémov. Pravdou je, že druhé, sólové obsadenie vlastne nemáme. Mňa osobne sa to dotklo raz. Hrali sme Spiacu krásavicu, mali sme tu hosťujúcich sólistov z Ruska a tanečník sa v priebehu pas de deux zranil. Ja som stál v kulisách, v civile, len som sledoval predstavenie. Šéf baletu za mnou prišiel a povedal mi, že musím ísť odtancovať variáciu. Nechcel som, postavu Desirého nerobím a nemám ani vlastný kostým, ale napriek tomu som musel. Je to ako nočná mora, pretože sa skrátka necítiš bezpečne. Nie si si sebou istý… nikdy neskúšal. Takéto veci by sa nemali stávať.
Viem, že toto je tvoja posledná sezóna v Balete SND. Rozhodol si sa odísť aj na základe týchto dôvodov?
Áno, ale nie len preto. Som tu už skoro štyri roky a mám pocit, že moja kariéra stagnuje. Moja kariéra je pre mňa veľmi dôležitá, pretože, ako vieš, život tanečníka môže byť veľmi krátky.
Ďakujem ti za tvoj čas Orazio a jediné, čo môžem dodať, je, že budeš mne a ostatným baletným šialencom veľmi chýbať.
Aj vy mi budete veľmi chýbať a samozrejme, že mi bude chýbať aj súbor a chcel by som sa poďakovať publiku za jeho podporu, lásku a priazeň.