Balet Sylfida sa na scéne Baletu SND tešil úspechu. Špecifická poetika baletného severu, romantický príbeh osadený do škótskeho prostredia a nezameniteľnosť „bournonvillovskej“ techniky. Čo by ste mali vedieť o baletnom klenote z Dánska?
Prvá premiéra vyvolala škandál
Prvá verzia baletu Sylfída (La Sylphide) vznikla v choreografii Filippa Taglioniho, na hudbu Jean- Madeleine Schneitzhoeffer, v roku 1832. Dielo vytvoril pre svoju dcéru, primabalerínu Mariu Taglioni. Titul mal kolosálny úspech a dodnes je považovaný za vrchol baletného romantizmu. Originálu je zrejme najbližšie rekonštrukcia Pierra Lacotta z roku 1972. I keď sa Taglioniho verzia nedochovala, Lacotte sa ju pokúsil obnoviť na základe poznámok, kresieb a recenzií z obdobia premiéry.
Maria Taglioni povýšila tanec en point a dala mu nový estetický rozmer. Popri tom sa postarala aj o škandál. Taglioni skrátila dĺžku sukne ku kostýmu, aby nechala vyniknúť prácu svojich chodidiel, čo sa v tom období stretlo s pobúrenými reakciami. Pravdou však zostáva, že svojím prístupom ku kostýmu determinovala vnímanie Sylfidy až do súčasnosti.
Bournonvillova verzia vznikla z finančných dôvodov
Verzia Augusta Bournonvilla je len o tri roky staršia (1836) a od obdobia svojho vzniku je považovaná za klenot dánskej baletnej školy. Bola vytvorená na hudbu A. Lovenskjolda a tvorí stálu súčasť repertoáru Dánskeho kráľovského baletu. Bournonville sa rozhodol pre vlastnú verziu diela z jednoduchej príčiny. Pôvodne mal záujem o Taglioniho verziu, ale cena za tento kus bola tak vysoká, že si ju nemohol dovoliť. Vytvoril si teda vlastnú, a práve tento titul je jeho najoslavovanejším a najznámejším dielom.
Autorom libreta je Adolphe Nourrit, ale existuje domnienka, že libreto je len odpísaný príbeh Charlesa Nodiera o škriatkovi a rybárskej dcére. Nourrit teda len vymenil pohlavie hlavných postáv tak, aby to vyhovovalo potrebám baletu z tohto obdobia.
Príbeh je legendou
Dej baletu sa odohráva v Škótsku. Hlavná postava, James, sa má oženiť so svojou snúbenicou Effie. Jeho plány prekazí víla Sylfida, ktorá sa Jamesovi zjaví a opantá ho svojím kúzlom.
Sylfida býva omylom interpretovaná ako kladná postava. Víla je svojím spôsobom krutá, nakoľko zneužíva čary a nadpozemské kúzlo aby sa mohla zahrávať s mužmi. Zničí nielen Jamesa, ale v istom zmysle aj jeho snúbenicu Effie.
Je od začiatku jasné, že Gurn mladú Effie miluje a spravil by aj nemožné pre to, aby bola jeho. Jedná ľudsky a preto sa pokúša Effie vyzradiť, že James miluje Sylfidu. James však Sylfidu nenasleduje z lásky, ale kvôli čarom. V choreografii je krásne znázornené, ako Jamesa vždy, keď ho Sylfida láka, zastaví prsteň, ktorý mu víla napokon ukradne. Najprv ho prinúti prisahať jej lásku, ale až potom mu prezradí, že sa jej nesmie ani dotknúť. Hoci je postava čarodejnice Madge vnímaná negatívne rovnako sa jedná o omyl.
Madge sa Jamesovi pomstí až po prejave jeho krutosti. Po tom, čo ju rozhnevaný James vyhodí z domu kvôli pravdivej veštbe. Madge vyveštila Effie, že sa za Jamesa nevydá, pretože ju opustí kvôli inej. James ju vyženie a v dôsledku toho sa mu Madge rozhodne pomstiť pomocou šálu, ktorý nakoniec jeho Sylfidu usmrtí.
Balet Sylfida ponúka dve možnosti prístupu – Madge ako démonická postava, ktorá ovláda životy okolo seba, alebo Madge, ktorá sa rozhodne pomstiť a konanie postáv jej v tomto smere „hrá do karát“. Celým dielom sa nesie vnútorný tragický podtón a fatalizmus.
Sylfída sa odlišuje od neskorších titulov klasického repertoáru a preto je skôr podobná Giselle než Labutiemu jazeru. Duety sú dialógmi postáv a diváci sa nedočkajú ani výrazných defilés, ktoré majú charakter prehliadky. Sylfida je jedným z krátkych baletov a je veľmi vhodná pre diváka začiatočníka.