Bohovanie Jara Viňarského v Divadle Arteatro

Divadlo a prvky rituálu, či inšpirácie prameniace zo starovekého pohanstva takmer vždy vyvolajú záujem a zvedavosť. Podobný zážitok bol na programe aj v sobotu 27. januára o 19tej v Divadle Arteatro. „Bohovanie“ v choreografii a réžii Jara Viňarského s performerkami Heidi Šinkovou a Katarínou Zagorski. Autorom hudby bol Daniel Špiner. Svetelný design vytvoril Peter Halík.

Veľa vzletných slov a málo reálneho zážitku

Pri každej pripravovanej divadelnej udalosti sa stretávame s filozofickými traktátmi, metaforickými uchopeniami akejsi témy a nič nehovoriacimi citátmi autorov. Tliachanie je prítomné ako v kamenných divadlách, tak aj v štúdiových priestoroch. Poslanie týchto textov sa zdá byť identické – mať nejakú noticku k pripravovanému projektu, znieť čo najintelektuálnejšie a nič nepovedať. Inak tomu nebolo ani v prípade Bohovania, ktoré v materiáloch uvádzalo nasledovné: Režisér a choreograf Jaro Viňarský objasňuje svoju fascináciu fenoménom bohovania: „V rituáloch sa vždy snažíme dotknúť nedotknuteľného, teda toho, čomu nemôžeme porozumieť intelektom… Za predpokladu schopnosti otvoriť sa tejto veľkej neznámej, ochoty dôverovať mystériu života a plne zdieľať vlastnú skúsenosť bytia, sa rituály stávajú jedinečnou, hlboko intímnou situáciou stretnutia, prenosu, transformácie a dôkazom, že všetko so všetkým súvisí.”

Pokiaľ sa dobre pamätám, tak rituál je v prenesenom zmysle činnosť, ktorá sa uskutočňuje podľa určitého opakovateľného vzorca, podporovaná tým, že má zvyklostný charakter a symbolický význam, ktorý však spravidla nemožno vystihnúť slovami. Býva odolný voči zmenám a býva chápaný ako niečo, čo sa vynucuje morálnym príkazom. Rituál by mal byť základným nástrojom sociálnej súdržnosti a jednoty. Jaro Viňarský argumentuje bezčasovosťou, roztápaním pocitu individuality, aktom cielenej transformácie a intímnou situáciou stretnutia. Očákavania boli teda vysoké a ako to s divadlom rituálu býva, človek sa pripravil na akúkoľvek formu zážitku. Zážitok z Bohovania v Divadle Arteatro nebol ani náhodou nepríjemný, len prázdny a energeticky na úrovni tofu. To, čo si z večera pamätám najvýraznejšie, bola vôňa škorice, medu a zázvoru, ktorý sa varil na boku scény. Obrazy boli výtvarne pekné, ale ničím špecifické. Pocit jedinečného zážitku sa tentoraz nedostavil. S láskou spomínam na zážitky s japonským Buto.

Neznesiteľná predvídavosť nahého lona

Bohužiaľ sa nekonala ani iná forma zážitku, prežitku, či výraznejšieho odovzdanie emócie. Bohovanie malo niekoľko zaujímavých a výtvarne pekných obrazov, ale obávam sa, že myšlienku „dotknúť sa nedotknutelného“ a zažiť mystérium života či transformáciu sa nepodarilo naplniť. Ak sa autor konceptu snažil a napodobnenie „nie konkrétneho rituálu“ či o (nie)napodobnenie vôbec, tak si nie som istá pre koho bolo Bohovanie určené a za akým účelom vlastne vzniklo. Zaujala Heidi Šinková – dominantnejšia polovica dvojice. Preberala na seba (okrem pohybu) aj zvukovú stránku, ktorá zahŕňala zvuky hrdelné, rytmizované a repetitívne. Stala sa obrazom „znovuzrodenia človeka“ či bohyňou, ktorá sa „vracia k podstate vzťahu so zemou“ a to v momentoch kedy Katarína Zagorski zasypávala jej nahé telo rašelinou. Tento úsek, ako aj jej pohybové sólo boli najdominantnejšími momentmi večera. Nahota so sebou niesla pachuť samoúčelnosti. Viňarského koncept „komplexnej a mysterióznej hry života“ očakávania nenaplnil. Najvýraznejším elementom bola pre mňa zaujímavá hudba Daniela Špinera. Rôzne projekty na ktorých spolupracuje môžem len odporučiť.

Pozor! Hľadá sa divák?

Pri podobnom type projektov – činoherných či pohybových, vyvstáva jedna a tá istá otázka: Kto je cieľovou skupinou respektíve s akým typom diváka tvorcovia počítajú a komu chcú dielo adresovať. V tomto prípade to bežný divák nebude. Tvorba režisérov ako je Tomáš Procházka dokazuje, že aj „punk“ sa dá niekoľkokrát vypredať. Nestalo sa. Primárnym zámerom tohto projektu je ego, túžba uspokojiť sám seba a svoje ambície – bohužiaľ z finančných prostriedkov nás všetkých.

Bohovanie
Réžia, choreografia: Jaro Viňarský
Autorská hudba: Daniel Špiner
Scéna, kostýmy: Mya Javorková
Svetelný dizajn: Peter Halík
Produkcia: Príchod Godota o.z., Veronika Malgot
Premiéra 27. januára 2018 Divadlo Arteatro Bratislava

Účinkujú – Katarína Zagorski, Heidi Šinková

O autorovi
Autorka je tanečná recenzentka, publicistka a copywriterka