Balet býva často považovaný za ľahký, fyzicky nenáročný alebo výlučne ženský. Nájdu sa aj ľudia, ktorí tvrdia, že balet nie je rovnako náročný ako šport. Tieto fotografie vás presvedčia, že balet nie je pre padavky a tanečníci nie sú bukvice v elasťákoch.
Tanečníci trénujú od detstva
Ideálny vek, v ktorom profesionálne baletné školy prijímajú svojich študentov je 10 rokov. V tomto veku je vraj fyzický vývoj dieťaťa najoptimálnejší. Tanečníci tak trénujú osem rokov ešte predtým než vôbec nastúpia do praxe – ak vôbec. Nepočítame čas, ktorý strávili na tanečných a pohybových krúžkov ešte pred nástupom na tanečné konzervatóriá. Behom štúdia musia zvládať nielen pohybové predmety, ale aj klasické vyučovanie. Samozrejme, že to tanečné má vo väčšine prípadov prednosť.
Baletky na špičkách strávia aj osem hodín denne
Profesionálna baletka môže na špičkách prejsť aj 12 kilometrov denne. Celý čas môže na jej prsty pôsobí tlak, ktorý zodpovedá až trojnásobku jej váhy. Intenzita tlaku závisí aj od veľkosti plochy, na ktorej stojí. Bežne spôsobuje odumieranie nechtov a ich odpadávanie či zarastanie do mäsa. Vedľa toho sú pľuzgiere len banalitou. Baletky môžu trpieť bolesťami haluxov, ale v extrémnych prípadoch aj deformáciami.
Balet z vášho syna homosexuála neurobí
Balet nie je pre padavky a tanečníci často trénujú viac a tvrdšie než ľudia z oblasti športu. Balet býva ešte aj dnes považovaný za ženskú záležitosť a mužov, ktorí sa mu venujú bývajú považovaní za „bukvice v elesťákoch“. Balet nie je pre padavky a tanečníci často trénujú viac a tvrdšie než ľudia z oblasti športu. Tanečnice majú často menej než päťdesiat kíl, ale muži ich počas predstavenia zdvíhajú nad hlavu každú chvíľu. Veľmi náročné sú zdvíhačky, kedy držia partnerku len jednou rukou. Tanečné partnerstvo je najmä o vzájomnej dôvere. Keby muž urobil chybu, jeho partnerka by sa mohla vážne zraniť. Preto musia muži dbať o bezpečnosť partnerky, následkom toho bývajú pod veľkým tlakom. Ak sa niečo nepodarí, automaticky je to ich chyba. Veľa partneriny sa deje v extrémnej rýchlosti a je veľmi náročná. V klasickom repertoári zase zvykne trvať veľmi dlho a je o držaní partnerky.
Extrémna flexibilita
Tanečníci trénujú už od detstva a sú vyberaní na základe fyzických predpokladov. Okrem vyhovujúceho typu postavy a celkovej fyziológie sa pedagógovia zameriavajú aj na flexibilitu. Väčšina pohybových možností tanečníkov sa vyhýba normálu a je dôsledkom hypermobility. To je vlastne ochorenie mäkkého tkaniva v dôsledku ktorého dochádza k extrémnej pohyblivosti kĺbov. Cielené zvyšovanie pohybového rozsahu vidia ortopédi neradi. Hypermobilita je však pomerne častá odchýlka, vyskytuje sa až u 20 percent malých detí. S vekom postupne mizne a len asi 5 percent dospelých ľudí zostane hypermobilných.
Zranenia sa im nevyhýbajú
Tanečníkom sa často opakujú zranenia. Tie menšie rovnako ako veľké. Zvýšená pohyblivosť kĺbov spôsobuje, že sú náchylnejší na výrony, ale aj poškodenia vlákien svalov a šliach. Na vznik týchto úrazov stačí oveľa menšia sila než u bežných ľudí. Aj za to môže hypermobilita, keďže jej dôsledkom si tanečníci nepresne uvedomujú polohu svojich kĺbov. Zranenia sa u hypermobilného človeka pritom ťažšie hoja. Článok o najčastejších zraneniach a o tom, ako sa im vyhýbať si môžete pozrieť tu.