Andrejić nastúpila do Baletu Slovenského národného divadla v roku 2011. Z pozície coryphée sa vypracovala na pozíciu sólistky. Po takmer deviatich rokoch sa v januári rozhodla opustiť súbor Baletu SND.
Andrejić nastúpila do Baletu Slovenského národného divadla v roku 2011. Z pozície coryphée sa vypracovala na pozíciu sólistky. Po takmer deviatich rokoch sa v januári rozhodla opustiť súbor Baletu SND.
Pre nás tanečníkov je najdôležitejšie odovzdať divákom emóciu, ale ju aj prijať ako spätnú väzbu od nich. Potom máš ten pocit, že to, čo robíš, má zmysel. Najhoršie je ísť tancovať pred poloprázdne hľadisko.
Na Slovensko z Austrálie
Mladá Austrálčanka začala s klasickým tancom v rodnom meste Cairns, ktoré sa nachádza v regióne Queensland. V štrnástich rokoch sa kvôli štúdiu presťahovala do Sydney a posledné dva roky študovala na Kráľovskej akadémii v Londýne.
Z Austrálie pochádza veľmi veľa talentovaných tanečníkov. Štúdium v Sydney bolo veľmi náročné a atmosféra bola veľmi súťaživá. Štúdium bolo najmä o individuálnej práci a pedagógovia sa ti naozaj venujú aj na individuálnej báze. Je to výborná škola, ktorá sa na teba zameriava ako na konkrétnu osobu.
Londýn bol viac o príprave na podmienky, ktoré sa stanú v tanečnom súbore každodennou realitou. V Londýne sme veľa pracovali aj so sólistami z divadla, mali sme veľa „partneriny“, mám pocit, že to vzdelanie bolo také komplexnejšie.
Angažmán v Slovenskom národnom divadle získala hneď po škole, keď bol šéfom Baletu SND Mário Radačovský. Na konkurz sa chystalo niekoľko tanečníkov, ktorých poznala zo školy, a tak som sa aj ona rozhodla skúsiť šťastie. Počas rokov, ktoré v Balete SND strávila zažila štyroch šéfov – Radačovského, Harapesa, Suchanova/Šotha a Dolinského ml.
Začiatky boli nestále. Hlavne prvý rok bol veľmi náročný. Našťastie tu už bola anglická „časť“ súboru, takže v tom to bolo ľahšie. Bojovala som s jazykovou bariérou, ale aj v tom sa Bratislava postupne mení. Je tu stále viac a viac ľudí, ktorí hovoria anglicky, a veľa cudzincov, ktorí tu žijú. Bratislava sa stáva takou kozmopolitnejšou a to je dobre.
Koniec jednej éry
Chelsea patrila v súbore medzi vyššie tanečnice spolu s ďalšími sólistkami, Silviou Najdenou a Violou Mariner. Jej devízou bola sila a technická stabilita. Vďaka jej vyrovnaným výkonom a energii patrila k oporám súboru.
Každý tanečník si musí nájsť nejakú fyzickú nadstavbu, pri ktorej sa aj zregeneruje a ktorá mu aj pomôže vo vnímaní jeho tela. Ja sa venujem gyrotonicu. Na druhej strane je to aj o sebadôvere. Do Slovenského národného divadla som nastúpila hneď po škole a trvalo mi, než som si začala veriť, než som sa naučila zvládať trému. Mám pocit, že vďaka skúsenostiam som sa zocelila, mám pevnejšie nervy a nenechám sa tak ľahko vykoľajiť, čo určite využijem aj naďalej.
Koncom minulého roka sa rozhodla tanečnú kariéru ukončiť a vrátiť sa do rodnej Austrálie. Chelsea nikdy netvrdila, že by mala po ukončení profesionálnej kariéry v pláne zostať na Slovensku a niet sa čomu čudovať. Po návrate domov sa chce naplno venovať štúdiu na univerzite a plánuje aj učiť klasický tanec. Už dávnejšie začala popri práci študovať výživu, venovala sa gyrotonicu a vo vzdelávaní chce ďalej pokračovať. S divadlom sa nelúči ľahko a posledný deň, tak ako posledné predstavenie pre ňu bolo veľmi emotívne.
V Balete SND
Chelsea stvárnila niekoľko sólových postáv v klasických, neoklasických aj súčasných dielach v spolupráci s významnými choreografmi, akými sú: Uwe Scholz (Druhá symfónia), Nacho Duato (Duende), Vladimir Malakhov (Spiaca krásavica), Vasilij Medvedev (Korzár), Youri Vámos (Sen noci svätojánskej), Daniel de Andrade (Nižinskij – Boh tanca), v ktorom ste ju mohli vidieť v postave Idy Rubinstein, či ako Zobeidu. Pani Temnotu v Slovenských tancoch a v ďalších sólových úlohách v baletoch Labutie jazero, Luskáčik, Giselle, BESS a ďalších.
Nižinský bol Andradeho prvým celovečerným baletom. Teraz sa skúša Chaplin, ale pritom už ja nebudem. Chcel, aby výsledok naozaj zodpovedal jeho životu, čo samozrejme obsahovalo veľké množstvo informácií, ktoré sa pokúšal do choreografie a celej výstavby vložiť, a to ho stresovalo.
Ja som sa veľmi tešila, že zo súboru, ktorý dostal k dispozícii, vyťažil maximum a každý mal šancu sa tanečne predviesť, čo je super. Nižinskij – Boh tanca bolo obľúbeným predstavením aj nás tanečníkov, lebo to „fičalo“, nemali sme tam žiadne prestoje.
Väčšie postavy ako pani Temnotu či Lady Kapulet stvárnila aj v Slovenských tancoch – životoch svetiel, či v balete Romeo a Júlia – Tak ako včera od Natálie Horečnej. V oboch tituloch podala excelentný výkon plným vášne, extrovertného nasadenia a živelnosti. Part Dámy Temnoty nie je tanečne špecifický, ale vyžaduje si veľkú vnútornú kontrolu a schopnosť byť v určitej rovine stratégom. Na spoluprácu s Nátáliou Horečnou spomínala len v dobrom.
Pre mňa to bola skvelá skúsenosť. Samozrejme, že som šťastná za postavu panej Temnoty, ale ak mám hodnotiť celý proces, tak Natália je veľká profesionálka, ktorá bola pripravená, vedela, čo chce, a zároveň nás dokázala skvele motivovať. Ona je ten typ choreografky, ktorá svojich tanečníkov neuveriteľne podporuje, tancuje s tebou a doslova nadšene kričí: „Poď do toho! Máš to!“ A podobne.
V sólových úlohách sa predviedla aj v baletoch Labutie jazero, Luskáčik, Giselle, BESS a ďalších. V klasickom repertoáry patrila medzi ťahačou dámskej časti súboru.
Prvé 360° tanečné video na Slovensku
Tvorbu 360° videa iniciovala sólistka Viola Mariner. Baletnými umelcami, ktorých máte možnosť vo videu vidieť a byť súčasťou ich choreografickej interpretácie, sú sólistka Chelsea Andrejić, prvý sólista Andrej Szabo a sólistka Viola Mariner spolu s členom Baletu SND Martinom Kremlom. S vášňou k svojej profesii sa rozhodla s verejnosťou podeliť aj choreografka a členka Baletu SND Reona Sato, ktorá si za komunikačný jazyk zvolila neoklasický štýl tanca. Cieľom bolo ukázať balet so všetkým, čo k nemu patrí – dámsku techniku tanca na špičkách, úroveň súčasnej tanečnej techniky, nevynímajúc neopakovateľnú estetiku baletného scénického prejavu.
Tvorba mladých kolegov
Chelsea Andrejić sa predstavila aj v rámci Gala večera VŠMU v choreografii No Way Adriana Ducina. Tá sa zaoberala problematikou emigrácie, čo sa odzrkadlilo na ponurej atmosfére diela: „…Pálčivé otázky strašiace verejnosť, na ktoré si nikto nevie dať odpoveď. Čo bude, keď prídu? Ako nás ovplyvnia? Čoho sa máme obávať? … Málo kto sa však zaoberá tým, čo musia prežiť ONI.“
Adrian Ducin ponúkol návštevníkom historickej budovy SND spektakulárny zážitok. Pointy neboli závislé len od pohybu, ale aj od svetelného dizajnu a od výnimočne kvalitnej práce s rekvizitou. Vďaka veľkému pruhu látky sa Ducinovi podarilo rozohrať priam až metaforický koncert. Zaujímavý bol aj zvolený hudobný materiál, ktorý pozostával z Uakti Aguas da Amazonia od Phillipa Glassa. Interpretácie sa ujali tanečníci Baletu SND – Ilinca Gribincea, Chelsea Andrejić, Adrian Szelle, Glen Lambrecht, Diego Calderon a Raphael Schuster.
Posledným predstavením, ktoré si Chelsea Andrejić zatancovala bol balet Luskáčik v sobotu 5. januára. Prajeme jej veľa šťastia a úspechov v ďalšej kariére.
Tanec bol veľkou súčasťou môjho života, je to moja vášeň, ale momentálne sa veľmi teším na ďalšiu životnú etapu.